Zasadnutie medzinárodnej organizácie HIF v Rumunsku
26. – 29. júla 2012 sa v krajine pôvodu huculského koňa, v Rumunsku, uskutočnilo generálne zasadnutie medzinárodnej organizácie HIF (Hucul International Federation). Zasa dnutie za účasti 6 krajín sa konalo v prekrásnom prostredí rumunských Karpát v rekreačnej oblasti Guru Humorului, neďaleko najstaršieho žrebčína LUČINA (1856), z ktorého sa toto nenáročné, konštitučne silné a odolné plemeno dostalo nielen do celej Európy, ale aj do celého sveta.
Kronika žrebčína Lučina sa prakticky začala písať už v roku 1788, keď územie, kde sa nachádza, bolo prenajaté veliteľstvu rakúsko-uhorskej armády od cirkevných majetkov z Bukoviny. Cieľom bol predovšetkým odchov koní rôznych plemien pre účely armády. V roku 1807 sa začali práce na výstavbe stajní a provizórnych prístreškov pre kone. Tie ale v roku 1813 zničil požiar. Pastviny a stajne pre kone boli následne obnovené až v roku 1817. Vybudované boli aj objekty pre ubytovanie personálu a zlepšená infraštruktúra vybudovaním príjazdových ciest. Chov bol naplno obnovený v roku 1877 a v roku 1891 dosiahla početnosť chovného stáda huculských kobýl 80 kusov.
Žrebčín Lučina bol vytvorený ako súčasť významného rakúsko-uhorského žrebčína Radovec (Radautz) s vojenským štatútom. Základné stádo tvorilo 5 kobýl nakúpených v Sedmohradsku a 2 žrebce priradené z vojenského depozitu. Základ chovu bol postavený na kobylách nakúpených v zemskom chove na druhej strane Karpát, ale aj importovaných z oblasti dnešného Rakúska. Stádo bolo postupne doplňované a zušľachťované, s cieľom zjednotenia typu. K tomu prispel aj nákup žrebcov Hroby a Goral, ku ktorému došlo na prelome storočí.
Ďalší rozvoj chovu koní v Lučine sa zastavil prvou svetovou vojnou. Roku 1914 bola časť stáda evakuovaná do obce Gottenprundu (Rakúsko) a neskôr do lokality Waldhof, kvôli ťažkým bojom ktoré prebiehali na tomto území. Tie mali za následok zničenie žrebčína. Spolu so stádom boli do Gottenprundu evakuované aj vzácne plemenné knihy. Ostatok plemenného materiálu bol pridelený vtedajšej lesnej správe. Po rozpade monarchie sa časť žrebcov dostala do Tirolska, a časť plemenného materiálu pripadla v roku 1918 aj Československu, Poľsku a Rumunsku. Po prvej svetovej vojne bol chov huculských koní v Lučine opäť úspešne obnovený. Na začiatku II. svetovej vojny mal žrebčín 60 plemenných kobýl a 5 plemenných žrebcov. Do roku 1943 bol žrebčín Lučina naďalej súčasťou žrebčína Radautz. V roku 1944 bolo stádo evakuované do žrebčína Sambata de Jos. V 50-tich rokoch minulého storočia prebehla opäť rekonštrukcia celého areálu, pastvín, prístreškov a stajní pre kone. Život sa do Lučiny opäť vrátil. Tentokrát už natrvalo.
Počet koní sa v priebehu desaťročí postupne zvyšoval a vrchol dosiahol v 70-tych rokoch minulého storočia. Stavy koní začali značne klesať. Napr. v roku 1988 bolo v žrebčíne 173 plemenných kobýl, v roku 1990 - 88 plemenných kobýl a v roku 1995 - 62 plemenných kobýl. V roku 1996 ich počet klesol na 40 kusov. Stav plemenných kobýl sa v Lučine v súčasnosti ustálil na 86 kusov.
Súčasťou pracovného programu bola aj návšteva žrebčína Lučina. Prehliadku žrebčína slávnostne otvoril prezident medzinárodnej organizácie HIF Ing. Michal Horný, PhD., spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva životného prostredia a lesov Rumunska. Prezentáciu chovného stáda a pastvín umocnila jazda tradičnými huculskými povozmi. Dnes je žrebčína Lučina moderným chovateľským centrom založeným na podmienkach tvrdého odchovu a prísnej selekcie rodičovských párov. Pôsobí pod správou štátnych lesov Rumunska.
Priestranné pastviny sú zaplnené stádami huculských kobýl s dorastom a mladými koňmi. Areál je zrekonštruovaný, postavené sú nové stajne a výbehy. Momentálne pôsobí v žrebčíne 8 plemenných žrebcov z línií GORAL, HROBY, PRISLOP, PIETROSU A OUŠOR vo farbe hnedák, vraník a plavák vo väčšej miere bez odznakov. Žrebce sú ustajnené v boxoch o rozmeroch 12 m2 na piline. Stádo plemenných kobýl je tvorené 86-timi matkami. Prevažné zastúpenie farieb je klasické (hnedák, vraník, plavák), no nájdu sa aj ryšavé, ktorých početnosť sa však postupne znižuje, ako aj podiel odznakov v celkovej populácii lučinských huculov.
Stádo bolo veľmi vyrovnané, typovo vynikajúce, v dobrom kondičnom stave, aj napriek dlhej a krutej zime, v ktorej prirodzenú selekciu zohrali aj vlci a medvede. Plemenné knihy a zootechnické záznamy sa vedú priamo v žrebčíne, osvedčenia o pôvode vydáva kancelária v Bukurešti. V Lučine, aj napriek modernizácii žrebčína a rekonštrukčným prácam, ostal pôvodný typ huculského koňa zachovaný, tak ako aj tradičné označovanie kmeňovými a rodovými výpalmi. V rumunskom zemskom chove pôsobí momentálne 42 plemenných žrebcov.
Súčasťou generálneho zasadnutia HIF bolo rokovanie chovateľskej komisie. Bohatá bola diskusia ohľadom sledovania početnosti a dedičnosti sfarbenia strakáč v populácii huculských koní. Odbornú prednášku na uvedenú tému predniesol Dr. Mariusz Maćkowski z poľskej univerzity v Poznani. Pozornosť sa venovala aj výstavbe uznaných rodín hucula v jednotlivých členských krajinách HIF- u. Nechýbal ani odborný seminár pre medzinárodných hodnotiteľov spojený s praktickým hodnotením koní v Lučine.
Rumunsko sa počas generálneho zasadnutia prezentovalo ako kultúrna krajina, s bohatou históriou a tradičným folklórom. Ďalšie zasadnutie medzinárodnej organizácie HIF sa bude konať v poľskej Rudowke v mesiaci júl budúceho roku.
Šampiónka medzinárodnej huculskej výstavy je z Topoľčianok
Pod záštitou ministra pôdohospodárstva Českej republiky Petra Bendla sa na farme huculských koní Olšovka neďaleko Plzne konal v dňoch 17.-18. augusta Medzinárodný šampionát huculských koní. Súčasťou šampionátu boli aj športové disciplíny a hucul bol prezentovaný v dvojzáprahoch a klasickej huculskej „stezke“.
Chovateľského šampionátu sa zúčastnilo viac ako 40 huculských žrebcov a kobýl v rôznych vekových kategóriách z Českej republiky, Slovenska, Rumunska a Nemecka. Kone hodnotili medzinárodní posudzovatelia Ing. Jiří Tetzeli (Česká republika), Ing. Franz Schröder (Rakúsko) a Ing. Emil Kovalčík, PhD. (Slovenská republika). Šampiónkou kobýl sa stala kobyla z Národného žrebčína Topoľčianky Oušor V-5 a šampiónom žrebcom Oušor III-48 vo vlastníctve Ing. Jiří Tetzeliho, ktorý bol zakúpený z Národného žrebčína Topoľčianky. Celkovou šampiónkou výstavy sa stala kobyla Oušor V-5, rozhodlo o tom vyššie celkové hodnotenie za typ a mechaniku pohybu, za ktorú si kobylka z Národného žrebčína Topoľčianky odniesla okrem pohára aj potlesk divákov.
V huculskej „stezke“ si prvenstvo odniesla domáca Jitka Kočandrlová s kobylou Gira a víťazkami kategórie huculských dvojzáprahov sa stali kobyly Oušor V-5 a Oušor III-9 z Národného žrebčína Topoľčianky, ktoré majstrovsky predviedli Ján Bíró a Jozef Mašír.
Huculský šampionát bol vzorne pripravený a je potešiteľné, že podujatia akým Olšovka 2012 bola, prezentujú širokej verejnosti krásu a predovšetkým široké využitie týchto tvrdých a nenáročných koní z Karpát.
- Otvorenie Otvorenie
- Prezentáciu chovného stáda Prezentáciu chovného stáda
- Prezentácia Rumunska Prezentácia Rumunska
- Prehliadka stajne Prehliadka stajne
- Stádo Stádo
- Folkl=or Folkl=or
- Praktické hodnotenie Praktické hodnotenie
- Oušor V-5 Oušor V-5
- Rozhodcovské kolégium Rozhodcovské kolégium
https://en.nztopolcianky.sk/informacie/clanky/483-o-noveho-vo-svete-huculskeho-koa#sigProIdc5b1e76e14
Autor foto: Mihail Lechkun, archív NŽ Topoľčianky.